Základné patologické poruchy chodidla z pohľadu pedikéra a ich vplyv na ľudské telo ako celok


Na chodidle sa nachádzajú tri klenby. Vnútorná pozdĺžna, vonkajšia pozdĺžna a priečna klenba pod prstami (obr. vpravo) . Vonkajšia pozdĺžna klenba má neštandardný tvar, oproti ostatným klenbám nie je klenutá. Najdôležitejšími úlohami klienb sú tlmenie nárazov nôh na zem, zabezpečenie ladnosti a pružnosti chôdze a správne držanie tela.

Priečne plochonožie

Priečna klenba je na tele veľmi zvláštny útvar. Jej podstata nie je v postavení kostí. Jej klenutý tvar vzniká v prvom rade svalovinou – preto sa v mnohej literatúre o nej ani nehovorí ako o klenbe a mnohí lekári ju ani za klenbu v pravom slova zmysle nepovažujú.
Je to klenba, ktorá vzniká spojnicou prvého a piateho metatarzofalangiálneho kĺbu (meta – medzi, tarzus – priehlavok – po česky nárt, phalangus – prst), tj. medzi hlavičkou prvého a piateho prsta. Poklesom alebo až prepadnutím klenby dochádza k tomu, že sa narúša cyklus chôdze. V prstovej oblasti sa totiž vykonáva odraz nohy do ďalšieho kroku. Takže môžeme povedať, že priečna klenba je akási odrazová plocha, ktorá zabezpečuje plynulú a ladnú chôdzu. Keď však dôjde k jej poklesu, zvýši sa únavovosť chôdze. Noha na to, aby sa odrazila od podložky musí využívať iný, náhradný – nesprávny mechanizmus.
Pre telo je normálne ak sa špičky nôh od seba odďaľujú, hovoríme tomu, že sú v ľahkej abdukcii (cca do 30° je to fyziologicky normálne).
Pokles priečnej klenby z hľadiska postavenia celého tela spôsobí preťaženie prednožia, tj. prstovej časti chodidla. Celé telo je pri pohľade z boku v miernom alebo až silnom predklone a pri chôdzi to vyzerá, akoby sa človek snažil dobehnúť svoje špičky. Pri dlhodobom neriešení tohto problému dochádza k nesprávnym ohnutiam a prehnutiam chrbtice, tzv. hyperlordóza.

V dôsledku poklesu priečnej klenby a vytvárajú na chodidle viaceré poruchy:

Hallux valgus – vbočený palec

Ak poklesne priečna klenba, telo si vytvorí ako náhradný mechanizmus odrazu oddialenie špičiek od seba. Takže špičky, ktoré boli do teraz od seba vzdialené len v malom uhle sa viditelne od seba ešte vzdialia – môžete to pozorovať ako takú “kačaciu” chôdzu. Toto postavenie spôsobí, že svaly, ktoré ovládajú palec sa dostanú do nerovnováhy. ( svalové skupiny ovládajúce palec sú ohýbače – flexory , napriamovače – extenzory, priťahovač – abduktor, odťahovač – adduktor), lebo odťahovač palca je veľmi naťahovaný a opačne priťahovač je zase veľmi stláčaný. Toto spôsobí vbočenie palca, tj. hallux valgus. Odval nohy je v tomto momente v “kačacej chôdzi” ešte výraznejší. Ak nedôjde k náprave, porucha sa ešte prehĺbi a palec sa podsunie pod druhý alebo preloží nad druhý prst.

Drápovité a kladivkovité prsty

Ďalším nežiaducim javom pri padnutej klenbe je, že i ostatné prsty okrem palce sa na chodidle zdeformujú, lebo svaly, ktoré prsty chodidla ovládajú sa môžu síce natiahnuť, ale aj to má svoje obmedzenia a vytvára sa opäť nerovnováha svalov prstov ( svalové skupiny ovládajúce prsty mimo palca a malíčka sú ohýbače – ohýbajú prsty, napriamovače – vyrovnávajú prsty a medzikostné svaly, ktoré umožňujú prstom sa roztiahnuť do pekného vejárika). Prsty fungujú ako stabilizátory pri chôdzi, tj. sú našou ochranou, keď sa dostaneme na nerovnosť na zemi, aby sme to bez problémov vybalansovali a nespadli sme, prípadne, aby sme si neporanili členok. Pri poklesnutej až padnutej priečnej klenbe sa prsty môžu dostať do dvoch postavení buď sú drápovité ( prvá kosť prsta ide rovno, druhá rovno a posledná je zahnutá dolu) alebo kladivkovité postavenie ( prvá kosť ide hore, druhá dole a posledná rovno). Toto postavenie, obe v rovnakej miere, spôsobí zmenu tlakových pomerov na prednoží a vedie k vytváraniu mozoľov a kurích ôk.

Vybočenie malíčka a šípovitá noha

Padnutím pozdĺžnej klenby a pôsobením dlhodobého tlaku topánok, či ponožiek alebo pančušiek dôjde k pritiahnutiu malíčka k ostatným prstom. Tomuto postaveniu hovoríme vybočený malíček. Malíček sa teda priťahuje k ostatným prstom a v niektorých prípadoch sa ťahá nad prsty alebo pod prsty, čo spôsobí ďalšiu poruchu – preloženie prsta. Ak je toto vybočenie malíčka v kombinácíí s vbočením palca, tj, pritiahnutím palca k prstom – hallux valgus, hovoríme o poruche chodidla, ktoré nazývame šípovitá noha.

Plochá noha verzus noha vyklenutá

Za predpokladu, že pozdĺžna vnútorná a priečna klenba sú klenuté správne, je správne aj držanie tela. Ak však klenby nie sú klenuté resp. sú vyklenuté príliš, spôsobí to poruchu držania tela. Tieto poruchy nazývame z hľadiska chrbtice skoliózy.

Vysvetlime si ako vplýva zmena vyklenutia vnútornej klenby na vykrivenie chrbtice.

Ľudské telo nie je symetrické, preto spadnutie alebo vyklenutie pozdĺžnej vnútornej klenby na pravej a ľavej nohe je nesymetrické. To znamená, že ak je spadnutá klenba na pravej nohe, bude spadnutá klenba i na nohe ľavej, ale nie rovnako. Táto asymetria spôsobuje poruchy držania tela, resp. chrbtice a následné skoliózy.
Ak je vnútorná pozdĺžna klenba spadnutá (hovoríme o plochej nohe), chodidlo je v pronačnom postavení. Členok má tendenciu padať do vnútra, predkolenie rotuje do vnútra, kolená sa približujú (nohy sa dostanú do valgózneho postavenia, tzv. postavenie do X, priečne vnútorné väzy kolenného kĺbu sú nadmerne namáhané), stehenná časť nohy rotuje do vnútra, hlavica bedrového kĺbu sa vysúva z púzdra (to spôsobí uvoľnenie až úplnú nefunkčnosť väzov, ktoré držia bedrový kĺb na správnom mieste), panva sa stáča dolu, chrbtica sa vykrivuje a plece na protiľahlé plece padá dolu. (Obr. vľavo)

Presne opačná situácia nastáva v prípade, že vnútorná klenba je klenutá až príliš (hovoríme o vysokej nohe alebo tiež o nohe vyklenutej), chodidlo je v supinačnej polohe. Členok padá smerom do von, predkolenie rotuje do von, kolená sa odďaľujú (nohy sa dostanú do postavenia varózneho postavenia, tzv. postavenie do O, priečne vonkajšie väzy kolenného kĺbu sú nadmerne namáhané ), stehenná časť nohy rotuje do von, hlavica bedrového kĺbu sa vtláča do púzdra ( to spôsobuje jeho nadmerné opotrebenie na vrchole hlavice, a ak porucha nie je vhodným spôsobom korigovaná, má to za následok trenie hlavice o púzdro a tým trvalé poškodenie bedrového kĺbu ), panva je vytláčaná do hora a protiľahlé plece je vytláčané do hora tiež.

Vzhľadom na uvedené poruchy, ktoré spadnutie alebo nadmerné vyklenutie pozdĺžnej vnútornej klenby, pokles alebo prepadnutie priečnej klenby spôsobí, nie je možné povedať, ktorá porucha je lepšia či horšia. Všetky poruchy sú nežiaduce z hľadiska chodidla, ale aj z hľadiska tela ako celku. Potrebné je teda čím skôr ich odstrániť navrhnutím a nosením vhodnej individuálnej vložky do vhodnej topánky.

Pedikérka je prvým z rady odborníkov, ktorí by mali klienta na poruchy chodidiel upozorniť a navrhnúť mu návštevu u odborného lekára – ortopéda, ktorý klientovi predpíše vhodnú ortopedickú vložku. Na miernejšie alebo začínajúce prejavy porúch môžeme klientovi doporučiť vhodné korekčné prvky a samozrejme otlaky a kurie oká spôsobené deformitami dokonale ošetriť. Ošetrovanie však musí byť pravidelné, aby malo svoj význam a aby klient mohol komfortne chodiť.

Autor článku: Ing. Milada Nádašiová


Zdieľať