Fázy chôdze
Ešte pred tým ako si povieme niečo o fázach chôdze, je nutné, aby sme si vysvetlili funkcie nohy. Noha má svoju statickú i dynamickú funkciu. Samozrejme funkcie nohy (chodidla) nemôžeme oddeliť od funkcie celej dolnej končatiny, dokonca ani od funkcie celého ľudského tela. Akákoľvek porucha vo funkčnej zostave tela sa môže prejaviť na ktoromkoľvek mieste pohybového ústrojenstva, vrátane nohy. Z toho môžeme usudzovať, že telo predstavuje uzavreté nádoby, v ktorých platí, že akákoľvek zmena na chodidle spôsobí zmenu vyosenia panvy a rovnako tak akákoľvek zmena na chrbtici spôsobí zmeny na chodidlách.
Najdôležitejšou funkciou nohy je funkcia statická, tj. postavenie nohy na zemi v kľude a nosenie hmotnosti ľudského tela, ďalej potom funkcia dynamická, prejavujúca sa v možnosti pohybu na podložke.
Statická funkcia
Pri nej sa na nohy prenáša polovica hmotnosti ľudského tela. Ak sa pozrieme na predkolenie a nohu, pokiaľ sú v pokoji, z boku vidíme, že predkolenie sa pripája na nohu, teda chodidlo v jej zadnej tretine, ktorá tak zachytáva najväčšiu časť hmotnosti. Kostra nohy je tomu veľmi dobre prispôsobená.
- V zadnej tretine nohy sú mohutné kosti – kosť pätná, členková , člnkovitá a štvorcová, slúžiace ako opora.
- Smerom dopredu, kde je hmotnosť rozložená na väčšiu časť nohy, sú kosti slabšie a podstatne jemnejšie.
Keby sme sa mohli pozrieť na nohu zdola v dobe kľudu, avšak pri plnom zaťažení, videli by sme, že zdravá noha s dobre klenutými klenbami sa opiera o podložku v troch bodoch: pod palcom, pod malíčkom, a na päte. Optimálne rozloženie váhy na chodidle v statickej polohe je teda 2/3 váhy na pätnej kosti a 1/3 váhy na predonoží (tj. na špičke). Pri tejto príležitosti by som rada podotkla, že každý centimeter podpätku presúva 10% váhy tela na predonožie, ktoré je následne preťažované a postupne mení svoju ortopedickú štruktúru (najprv svalov, potom väzov a nakoniec aj postavenia kostí).
Dynamická funkcia nohy
Umožňuje nám pohyb po podložke. Je to chôdza a beh, ich podstatou je odvíjanie nohy od podložky. Správne odvíjanie nohy od podložky je možné len pri správnom vyklenutí klienb, tj. vtedy, ak sa opiera chodidlo o tri už zmienené body. Ďalej uvediem podrobný popis postupu pri odvíjaní nohy od podložky.
- odvíjanie nohy od podložky začína dotykom pätnej časti nohy s podložkou.
- vonkajšia strana nohy sa približuje podložke, až sa jej dotkne spolu s hlavičkou piatej kosti priehlavkovej. V tomto okamžiku sa noha dotýka podložky všetkými tromi bodmi a prechádza tak z funkcie dynamickej, avšak len na nepatrný okamžik, do funkcie statickej.
- v zapätí sa však zdvíha päta a v okamžiku, kedy sa dotýka podložky len hlavička prvej a piatej kosti nártnej, dôjde i k odvíjaniu prstov. Tieto opúšťajú podložku smerom od malíčka k palcu, ktorý odráža celú hmotnosť tela na pätu druhej nohy. Je preto podstatne mohutnejšie vyvinutý ako ostatné prsty.
- v okamžiku, keď palec jednej nohy opúšťa podložku, pätná časť druhej nohy sa už podložky dotýka. Takto rozložený pohyb, pokiaľ sa robí súvislé, nazývame krok. Niekoľko vzájomne spojených krokov nazývame chôdza
Diagram chôdze:
- Pohybová alebo švihová fáza chôdze
- Postojová alebo statická fáza chôdze
postojová fáza má 3 periódy:
- Dotyk – od chvíle, kedy sa päta dotkne zeme potiaľ kým nie je noha plne zaťažená
- Stredný postoj – od chvíle, kedy je noha v plnom dotyku so zemou, potiaľ kým nedôjde k zdvihnutiu päty
- Impulz – od zdvihnutia päty do okamžiku, keď noha opúšťa zem
Typy chôdze
Podľa postavenia špičiek chodidla pri chôdzi rozlišujeme rôzne typy chôdze, viď obrázok.
A) CHôDZA ŠPIČKAMI PRIAMO DOPREDU, pozdĺž osi nôh – pre správne odvíjanie nohy od podložky je najvýhodnejšie. Svalová práca je rozdelená najrovnomernejšie, preto je chôdza špičkami priamo dopredu hospodárna, málo únavná. Tento typ chôdze môže vyzerať neesteticky, robí dojem šliapania si na palce.
B1) CHôDZA ŠPIČKAMI VON, pri roztvorení špičiek do 30° – je to typ chôdze anatomicky ešte správny, pokladáme ho za estetický.
B2) CHôDZA ŠPIČKAMI VON, pri rozovretí špičiek o viac ako 30° – ide o nesprávny typ chôdze, veľmi únavný, nehospodárny, ktorý mimo iného môže zapríčiniť aj tvarové zmeny na hlavnom kĺbe palca (býva rýchlo opotrebovaný a celý palec je potom vbočovaný). Táto chôdza je typická pre plochovbočenú nohu, často doprevádzanú vbočeným palcom.
C) CHôDZA ŠPIČKAMI DOVNÚTRA – takto chodia veľmi často deti. Chôdzou špičkami dovnútra je pozdĺžna klenba chránená proti možnému poklesu. Váha sa prenáša smerom k vonkajšiemu okraju nohy, vnútorná pozdĺžna klenba nie je teda preťažovaná. Preto je nevhodné napomínať a učiť deti chodiace špičkami dovnútra inému typu chôdze, ktorý ľahko môže poškodiť klenbu. Zosilnením svalstva, niekedy až v puberte, mizne tento typ chôdze a samovoľne prechádza do typu chôdze špičkami dopredu.
D) CHôDZA INDIÁNSKA – je umelým typom chôdze, pri ktorom nohy našľapujú za sebou v jednej priamke. Je neestetická, zapríčiňuje pohupovanie celého tela, ale je veľmi hospodárna. Svalová práca sa pri nej rozdeľuje na mnoho svalových skupín, čím sa znižuje ich únava. Tento typ chôdze je typický pre modelky.
E) BEH – na obrázku nie je vyobrazený tento typ chôdze – zrýchlená chôdza, pri ktorej sa v určitých okamžikoch ani jedna noha nedotýka podložky. Je podstatne menej únavný ako chôdza, pretože svalová práca je rovnomerne rozptýlená na veľkú skupinu svalov nielen nohy, ale aj predkolenia a stehien. Beh nespôsobuje žiadne deformity (tvarové odchýlky)nohy ,pretože je možný len v jednom, a to správnom, postavení špičiek nôh – špičkami pozdĺž osi. Beh je preto najzdravším pohybom.